Obchod na korze
Sabinov bol dejiskom jedného z najvýznamnejších filmov. Film sa začal natáčať 12. júna 1964 a rozpočet bol prekročený až o 700 000 korún. Obchod na korze získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (teda Oscara) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966, toto ocenenie získal vôbec ako prvý česko-slovenský film.
Zaujímavosti o filme Obchod na korze:
V meste Sabinov sa v júni 2006 slávnostne otvorila expozícia kultúrneho centra s exponátmi z nakrúcania filmu, z ktorých mnohé darovali občania mesta. Je medzi nimi aj kópia sošky Oscara od manželky scenáristu. Zaspomínať na nakrúcanie snímky si prišiel do Sabinova v tom čase posledný žijúci protagonista filmu František Zvarík (Markuš Kolkotský), dcéra Jozefa Kronora (Anton „Tóno“ Brtko) Zuzana. A taktiež vyše 80-ročná vdova pani Edita po autorovi literárnej predlohy filmu Ladislavovi Grosmanovi.
Film Obchod na Korze sa síce natáčal v Sabinove, ale v skutočnosti sa v románe dej odohráva v Humennom, odkiaľ pochádza aj autor knihy Ladislav Grosman. V čase natáčania bolo humenské „korzo“, čiže centrum mesta nevhodné na natáčanie, pretože tam postavili nové „pokrokové“ stavby, absolútne sa nehodiace nielen do filmu, ale aj architektonicky do centra mesta.
Keď filmári hľadali v Sabinove dobrovoľníkov kvôli komparzu, miestni im odporučili ísť navštíviť sabinovskú väznicu. Keď tam prišli, viacerí dozorcovia ponuku ihneď prijali. Natáčanie si vraj priam užívali, mohli si týmto spôsobom oddýchnuť od atmosféry, aká u nich vo väznici panovala.
V Sabinove, kde sa film nakrúcal, je v Kultúrnom centre zriadená expozícia pripomínajúca nakrúcanie filmu.
Filmári si kvôli natáčaniu museli dať na objednávku ušiť gardistické uniformy, pretože v tej dobe už bolo v podstate nemožné zohnať originály. Hneď ako prišli do Sabinova a začali do nich obliekať hercov a komparzistov. Miestni ľudia následne začali poukazovať na isté odlišnosti týchto na objednávku ušitých uniforiem oproti tým ozajstným. Filmárov dokonca zaviedli domov a zo skríň a krabíc povyťahovali staré gardistické uniformy, aby ukázali rozdiel. Zvláštne na tom bolo najmä to, že vlastníci týchto uniforiem boli už v tom čase takmer všetci straníkmi.